Socha Slobody

Symbol slobody a demokracie, stojací pri vstupe do prístavu veľkomesta New York, na ostrove Liberty Island, je zároveň pripomienkou priateľstva a pomoci, ktorú Francúzsko, ako jediná krajina, poskytlo americkým osadníkom počas ich boja za nezávislosť od Veľkej Británie, začiatkom roku 1776.Výroba sochy trvala viac ako 15 rokov. Jej autormi boli sochár Frédéric Auguste Bartholdi a Gustave Eiffel, ktorý bol zodpovedný za jej kovovú konštrukciu (neskôr sa preslávil aj stavbou Eiffelovej veže v Paríži). Modelom pre ženskú tvár sochy bola pravdepodobne Bartholdiho matka Charlotte, ktorá ho po skorej smrti manžela sama vychovávala.

Celý názov pre sochu slobody je Liberty Enlightening the World čo znamená Sloboda osvetľujúca svet. 28. októbra 1886 za hrmenia 21 delových sálv odhalil prezident Grover Cleveland najznámejšiu sochu v Severnej Amerike. Lodné sirény hučali a rozžiaril sa veľký ohňostroj.
Od tej doby cestujúci, ktorí prichádzajú loďou do newyorského prístavu, uvidia obrovskú sochu, ktorá dvíha k nebu pochodeň slobody. Pre tisíce prisťahovalcov bola táto socha symbolom oslobodenia od poníženia a biedy, ktoré museli znášať v starom svete. Stala sa symbolom Spojených štátov amerických. Socha slobody bola skonštruovaná v parížskej dielni túto najväčšiu kovovú sochu sveta vyrábali 15 rokov a stála Francúzky ľud 400 000 dolárov. Peniaze však pribúdali pomaly a neostávali iné práce na soche často prerušovať. Mohutné rameno, ktoré držalo pochodeň slobody, Francúzi dokončili k stým narodeninám Ameriky v roku 1876, ale celú sochu Slobody až v júni 1884. Nejaký čas vládla nad parížskymi ulicami a 4. júla 1884 ju oficiálne prevzal americký veľvyslanec ako dar francúzskeho národa Američanom. Po polroku sochu celkom rozobrali na kusy. Očíslované časti uložili do vyše 200 obrovských debien a transportovali francúzskou nákladnou loďou Isére do New Yorku. Tam bola postavená na ťažký podstavec, ktorý Američania vyrobili na ostrove Beldoe´s Island (teraz Liberty Island).
47 metrov vysoký podstavec navrhol americký architekt Richard Morris Hunt. Samotná socha je vysoká 46 metrov, vrchol pochodne sa nachádza 93 metrov nad zemou.

 Stavba Sochy Slobody v Paríži

Idea Sochy slobody sa zrodila v okruhu francúzskych politikov. V roku 1865 za vlády cisára Napoleona III. sa okolo člena akadémie Eduarda de Laboulaya vytvorila skupina, ktorá dúfala v koniec cisárstva a vznik novej francúzskej republiky. Laboulaya podnietil mladého sochára z Alsaska Frédérica-Augusta Bartholdiho, aby sa ujal tohto projektu. Bartholdi dúfal, že bude stavať maják pre Suezský prieplav. Mal mať podobu vysokej ženskej sochy, dvíhať pochodeň a symbolizovať, že svetlo pokroku prenikne i do Ázie. Preto prijal túto ponuku s nadšením. Bartholdiho Socha slobody bola inšpirovaná slávnym obrazom maliara Delacroixa: Sloboda vedie ľud na barikády a jej tvár pripomína ostré črty jeho matky.

Veľkosť sochy a skutočnosť, že bude vystavená vetru a nepriazni počasia, nútili Bartholdiho a jeho spolupracovníka, staviteľa Eiffelovej veže Alexandra-Gustáva Eiffela, riešiť niektoré problémy. Eiffel navrhol geniálnu železnú rámovú konštrukciu, podopretú centrálnym pylónom. Okolo tohto flektívneho vnútorného skeletu bola upravená vonkajšia, viditeľná medená vrstva, ktorá je hrubá len 2,4 milimetra.
Bartholdi začal modelom vysokým iba 1,2 metra a potom zhotovil ešte tri ďalšie, čoraz väčšie modely, až napokon prikročil k stavbe sochy. Rovnako ako pri mrakodrapoch ani plášť sochy nenesie nijakú záťaž a vznáša sa na svojom ráme. Z ústrednej chrbtice štyroch zvyslích nosníkov, ktoré siahajú od podstavca sochy až po jej šiju, vychádzajú horizontálne oceľové rebrá. K ním sa pripája armatúra oceľových pružín, ktoré sa ohýbajú a prispôsobujú tvare sochy, podobne ako rám krajčírskej báby. Aby sa maximálne obmedzili korózne účinky priameho kontaktu ocele a medi, pripojili diely medeného plášťa na vnútornú kostru pomocou medených príchytiek, pokrytých izolačným materiálom.  V roku 1984 bola Socha slobody zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

 Socha Slobody,v zábere padajúce World Trade Center 11.9.2001

Rekonštrukcia za 69 miliónov dolárov 

 Začiatkom osemdesiatych rokov nášho storočia podrobili odborníci sochu dôkladnej prehliadke. Zistili, že sa rozpadáva.
Vyše 100 rokov intenzívneho kontaktu so živlami – aj s kondenzátmi vodných pár z dychu miliónov turistov, ktorí vystupovali po vnútornom schodisku nahor – spôsobilo rozsiahlu koróziu. Do sochy vždy zatekalo, keď sa však začali uvoľňovať nity, ktoré držali medený plášť pohromade, k oceľovej kostre prenikalo ešte viac vlhkosti. Pôvodná Eiffelova azbestová izolácia medzi medeným plášťom a oceľovou kostrou takmer celkom odišla a korózia postihla skoro polovicu armatúry. Oprava si vyžiadala výmenu asi 1800 pružín. Hrozilo, že pochodeň sochy odpadne, a preto reštaurátori zosilnili ruku, ktorá ju niesla.
Reštaurátori odebnili sochu asi najväčším voľne stojacím lešením všetkých čias. Hlavné štatistické údaje o nej vložili do počítača, ktorý použili aj na vytvorenie novej podrobnej stavebnej dokumentácie. Francúzski remeselníci vykonali generálnu opravu pochodne. Vrátili sa k pôvodnému Bartholdiho návrhu. Vytepali plameň a parížski pozlacovači ho pokryli plátkami 24-karátového zlata, ktoré sa opäť leskne v žiari reflektorov.
Plášť sochy našli reštaurátori v dobrom stave. Museli vymeniť iba nity. V priebehu rokov socha stratila pôvabnú medenú farbu a pokryla sa prirodzenou bledozelenou platinou. Pri čistení nesmeli remeselníci platinu porušiť, pretože tvorí prirodzenú ochranu proti korózii. Z vnútorného povrchu museli odstrániť sedem vrstiev starého náteru, pod ktorým sa v spojoch zachytávala vlhkosť. Náter zmrazili tekutým dusíkom, ochladeným na teplotu -163 stupňov Celzia, a odlúpli ho. Vrstvy základového dechtového náteru odstránili nástrekom roztoku zažívacej sódy. Reštaurátori dali zhotoviť z nehrdzavejúcej ocele presné kópie všetkých zhrdzavených pružín armatúry. Tá totiž na rozdiel od bežne používanej ocele pri kontakte s meďou nekoroduje. Aby neohrozili stabilitu sochy, vymieňali pružiny postupne: počas 24 hodín ich nemohli odstrániť viac než 12. Aby znemožnili kontakt medzi oboma kovmi, položili navyše medzi pružiny a medený plášť niekoľko vrstiev tvárnych teflonových pások.
Aby sa vnútri sochy nehromadili zrazené pary, dostalo vnútorné schodisko širšie zábradlia. Do útrob sochy navyše nainštalovali sklenú šachtu, v ktorej jazdí hydraulický výťah. A tým, čo sa neodvážia na celý výstup, ukazuje uzavretý televízny okruh snímky z vnútra sochy a predvádza im, ako vznikla a ako bola zdokonalená.

 

 Otcovia Sochy slobody. Vľavo autor návrhu sochár Frédéric–Auguste Bartholdi, vpravo tvorca konštrukcie Gustave Eiffel.

Som v New Yorku. Ako sa dostanem k Soche Slobode?

 

Máte na výber 2 možnosti. Loďou alebo vrtuľníkom ako vyhliadkový let. Socha stoji už ako sme vravely na malom ostrove Liberty Island a pohodlňe sa k nej dostanete z Manhattnu  loďnou spoločnosťou Statue Cruises. Lístky na loď si zakúpite v pevnosti Castle Clinton Plavby k soche sú každú hodinu,ale oplatí sa kúpiť NEW YORK PASS stojí 75 dolárov. Ak si ho kúpite dostanete vstup do múzeí a pamätihodností, prevoz loďou na ostrov so sochou Slobody a Ellis Island – s múzeom imigrácie do USA a dávnym imigračným strediskom,cena zahrňuje taktiež 3 hodinovú plavbu okolo celého Manhattanu. Taktiež v cene lístku máte zdarma vstup do veľmi veľa známych budov,atrakcii a iné napríklad: Empire State Building… (O  NEW YORK PASS bude napísany samostatný článok)

 

 Loď spoločnosti Statue Cruises ktorá pravidelne každú hodinu premáva k soche slobode.

 

 Castle Clinton-ak nemáte New York Pass,tak lístky k soche slobode si kupíte na tomto mieste

 Mapa

Loading
Center map
Traffic
Bicycling
Transit


To je od nás všetko,dúfame že sa vám náš článok o Soche slobode páčil. Na záver vám ako bonus prinášame fotogalériu z tématikou Socha Sloboda

 

Galéria: www.galeria.velkejablko.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *