Od počiatku histórie New Yorku

Prvá písomná dokumentácia o histórii New Yorku je už z roku 1524 keď sa moreplavec Giovanni da Verrazzano vydal zmapovať a vyhľadať cestu do Ázie za vlády panovníka Karlal V.. Preskúmal provinciu Nové Škótsko a vystúpil na breh v miestach, kde sa dnes nachádza mesto New York.  Zmapoval rieku Hudson a Delaware a nakoniec doplával k Floride v roku 1525.  Jeho zásluhou už v roku 1529 bolo zmapované východné pobrežie severnej Ameriky. Už vtedy povedal že toto miesto ma svetu čo ponúknuť.  No až v 1609 bol objavený ostrov Manhattan, keď sa Henry Hudson pri hľadaní severozápadnej cesty plavil sa
ďalej na sever po rieke, ktorá nesie jeho meno. Bol to práve on, ktorý odhalil skrytý potenciál tejto časti Nového sveta.

 Od roku 1609 až do dnes

 

Keď sa tu v roku 1625 usídlili holandskí osadníci, ktorí sa zaoberali obchodom s kožušinami potvrdili tak Hudsonove slová – New York mal naozaj čo svetu ponúknuť. O rok neskôr sa odohrala asi najvýznamnejšia realitná transakcia v celej histórii ľudstva.

Vodca holandských kolónií Peter Minuit kúpil Manhattan od kmeňa Lenape v roku 1626 za 60 guldenov. Taktiež sa hovorý že ho predali za perly v hodnote 25 dolárov kvoli mieru na územi Manhattanu s Indiánmi..

Prvú európsku osadu pod názvom Nieuw Amsterdam založili Holanďania na južnom cípe Manhattanu v roku 1614 za účelom obchodu s kožušinami.

Po porážke Holanďanov v roku 1664 sa tu usadili Angličania a názov Nový Amsterdam im nebol veľmi po chuti. Tak z neho urobili Nový York na počesť Vojvodu z Yorku, brata anglického kráľa Karola II Jakuba II. A začala sa písať história mesta New York.

 

1664

New york 1664 

Počas vojny za nezávislosť bola kolónia obsadená britskými vojskami – tie v meste ostali aj dva roky po skončení
vojny. New York tak bol až do novembra roku 1783, časťou britského impéria. Dva roky po tom sa New York stal
prvým hlavným mestom USA, prvý kongres sa konal vo Federal Hall na Wall Street v roku 1789, a tu bol George
Washington slávnostne inaugurovaný za prezidenta. Ale táto pocta netrvala dlho – už v roku 1790 bolo hlavné
mesto presunuté do Philadelphie.

 Pohľad na New York z prístavu, cca. 1770

 

Britská a revolúcia: 1664-1783

Už ako bolo povedane v roku 1664 bol Nový Amsterdam premenovaný Angličanmi na New York.  V tej dobe, africkí otroci tvorili 40 percent obyvateľov malého mesta. Niektorí dosiahli slobody podľa holandských zákonov a vlastnili 130 hektárov poľnohospodárskych podnikov v oblasti dnešnej Washington Square . Niektoré miestne mená vznikli v holandskom období, najviac pozoruhodne je Flushing (holandské mesto Vlissingen ), Harlem (holandské mesto Haarlem ) a Brooklyn (holandské mesto Breukelen ). Len málo domov a  budov však zostáva od 17. storočia do dnes. Najstaršie zaznamenaný dom ešte v existenciu New Yorku je Pieter Claesen Wyckoff dom v Brooklyne, ktorý existuje približne  od roku 1652.

Pieter Claesen Wyckoff   

Do roku 1700 klesla populácia kmeňa Lenape na 200 osôb kvôli. V roku 1703, 42 percent domácností v New Yorku malo vlastných otrokov.

 Sprisahanie 1741

 Od 1740 bolo 20 percent obyvateľov New Yorku v otroctvu, žilo tam asi vo výške 2500 ľudí. Po sérii požiarov v roku 1741, sa mesto dostalo do  paniky, že černosi majú v pláne spáliť mesto v sprisahani s niektorými chudobnými belochmi. Historici veria, že tento alarm bol len vypätý strach, ale súdnictvo obžalovalo 31 černochov a 4 bielych, ktorí v priebehu niekoľkých mesiacov boli odsúdený za podpaľačstvo. Z nich bolo popravený 13 čierych spálením, 4 bielych a 18 čiernych obesením.

 Sprisahanie v roku 1741

 

Význam New Yorku ako prístavu pod britskou vládou rástol. V roku 1754 bola chartou udelenou Jurajom II. založená na dolnom Manhattane Columbijská univerzita, v tom čase pod menom Kings’s College. Počas Americkej vojny za nezávislosť sa v meste odohrala séria bitiek známych pod názvom Newyorská kampaň. V roku 1789 sa v New Yorku zišiel Kongres a prvý prezident George Washington bol inaugurovaný v budove Federal Hall na Wall Street. V roku 1790 predstihol New York Philadelphiu ako najväčšie mesto Spojených štátov.

  Kings’s College 1770 

Od roku 1820 sa populácia New Yorku zväčšovala explozívne – mesto bolo jedným z hlavným centier Únie a
prisťahovalci z Európy prispievali k rýchlemu rastu obyvateľstva.
V roku 1880 už v meste žilo a bývalo vyše milióna ľudí – začal sa Zlatý vek New Yorku. Priemysel bol na konci 19.
storočia na vzostupe – tento vek sa označuje ako „Gilded Age“.
Milionári si stavali svoje honosné príbytky na Piatej avenue, zatiaľ čo chudoba a prisťahovalci čoraz viac napĺňali
južné štvrte mesta. Neskôr na prelome storočí mesto privítalo metro. A nie jedno, v new Yorku postupne vznikli 3
oddelené systémy.

Vizionársky plán rozvoja z roku 1811 navrhoval rozšíriť sieť ulíc po celom Manhattane. V roku 1819 bol otvorený Erijský kanál, ktorý prepojil newyorský prístav s poľnohospodárskymi oblasťami na severe krajiny. Miestnu politiku ovládla Tammany Hall, politické zoskupenia vo vnútri Demokratickej strany kontrolovanej írskymi prisťahovalcami. Niektorí členovia obchodníckej aristokracie presadzovali zriadenie Centrálneho parku, ktorý nakoniec vznikol v roku 1857. V Manhattane aj v Brooklyne žila výrazná slobodná čierna menšina. Otroctvo v New Yorku existovalo do roku 1827, ale počas 30. rokov sa z New Yorku stalo jedno z centier abolicionizmu.

Za vlády Roberta Mosesa sa postavili diaľnice, mosty, či celé nové štvrte pre bývanie, no často za ceny zničenia
pôvodných komunít, ktoré sa z týchto zásahov nikdy nespamätali (ako napríklad Bronx). Mosesovo obdobie bolo
poznačené absolútnou preferenciou automobilovej dopravy, zanedbávaním systému metra a žiadnymi ohľadmi
na nízkopríjmové komunity.

Prosperita po druhej svetovej vojne však New York nenechala v dobrej nálade – mesto podporené kultúrou áut sa
vyľudňovalo, keď čoraz viac obyvateľov volilo radšej lacnejšie bývanie na predmestiach. Celkový nelichotivý stav
mesta len podporil odchod kultových Brooklyn Dodgers do Los Angeles po sezóne 1957.
Tak ako zvyšok východného pobrežia Severnej Ameriky aj New York postihol masívny blackout (1965) a označil
tak začiatok čierneho obdobia v histórii New Yorku. Štrajky dopravcov, učiteľov, smetiarov, výpadky elektrickej
energie, či násilné protesty len poznačili nelichotivú situáciu v akej sa New York v 60. a 70. rokoch nachádzal.

 Harlem, 1963.

Ekonomická stagnácia a pád burzy NYSE dokonca mesto priblížil k úplnému bankrotu. Blackout v roku 1977
trval 25 hodín a spôsobil škody na majetku, ale hlavne na povesti mesta. 1600 obchodov bolo vylúpených a do
väzenia sa dostalo vyše 4500 ľudí. Lúpenie obchodov s elektronikou počas blackoutu umožnilo množstvu ľudí
zabezpečiť si DJ-ské vybavenie a gramofóny. Za následok to malo vznik kultúry hip-hopu, žánru ktorý bol do roku
1977 len minimálne známy mimo Bronxu. Vďaka tomu sa z New Yorku stala kolíska hip-hopu.
Kriminalita, epidémia cracku, či zanedbaný systém metra, do ktorého sa roky neinvestovalo viedli k
všeobecnému názoru, že New York sa nachádza v agónii z ktorej niet úniku – vyše milióna ľudí mesto opustilo.
80. roky však New York privítal s naštartovanou burzou, vďaka ktorej znovu získalo povesť svetového finančného
centra. Aj vďaka obnove verejných financií nastali zmeny v systéme dopravy, investíciách a vďaka znižujúcej
kriminalite sa obyvateľstvo začalo do mesta vracať. 90 roky boli poznačené turistizáciou Times Square (ktoré už
viac nebolo po zotmení postrachom) a gentrifikáciou – viaceré časti mesta sa stali vďaka stúpajúcim nájmom pre
menej príjmové skupiny nedostupné.
Všetko sa však zmenilo po útokoch na jeden zo symbolov New Yorku – 11. september a zničenie dvojičiek.
World Trade Centra zanechal v srdciach mnohých Newyorčanov nezmazateľnú jazvu. Downtown a jeho povesť
finančného centra, utrpela no aj napriek tejto tragédií, už dnes na mieste tragédie vyrastajú nové veže a pamätník vyše dvom tisíckam obetí. (O 11 septembri bude osobitný článok)

World Trade Center v roku 2000 

 

Ďakujeme za prečítanie článku o histórii New Yorku. Nie je to jediný článok,históriu New Yorku budeme rozoberať podrobnejšie. Ak vás zaujímaju pekné fotografie New Yorku z histórie máme pre vás pripravenú Fotogalériu.

 

Stránka:   www.galeria.velkejablko.sk

4 comments

  1. Pingback: 30 zaujímavostí, ktoré ste o New Yorku nevedeli | Veľké jablko-New York

  2. I have noticed you don’t monetize your website, don’t
    waste your traffic, you can earn additional cash every month because you’ve got high quality content.
    If you want to know how to make extra bucks, search for:
    Boorfe’s tips best adsense alternative

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *