Ellis Island New York

Ellis Island

Booking.com

Ak sa ocitnete v New Yorku, určite budete chcieť navštíviť ostrov Liberty Island s ikonickou Sochou Slobody. Loď, ktorá vás k nej dopraví, zastavuje ešte na jednom mieste – tzv. Ellisov ostrov. Aj ten stojí za návštevu: nachádza sa na ňom totiž imigračná stanica, ktorú v čase jej fungovania prešlo cez dvanásť miliónov ľudí túžiacich snívať v krajine slobody svoj americký sen.

Prisťahovalectvo je americkou históriou. Už v čase vzniku prvých kolónií bola severná Amerika vnímaná ako krajina nekonečných možností a stala sa snom ľudí najrôznejších národností a štátnych príslušností. V devätnástom storočí sa počet prisťahovalcov začal rapídne zvyšovať a newyorský prístav mal v tomto procese výsadné postavenie.

Už v roku 1819 vydala federálna vláda prvý imigračné zákony a lámala si hlavu s nájdením vhodného miesta, na ktorom by mohla zriadiť zariadenie, ktoré by slúžilo na prijímaní a nevyhnutné selekciu nových plávajúcich. V dnešnom Battery Parku na južnom cípe Manhattanu, odkiaľ v súčasnosti vyplávajú lode k Soche Slobody a na Ellis Island, bola roku 1855 budova vtedajšia delostrelecká pevnost premenená na vôbec prvú americkú imigračnú stanicu. Na Nový rok 1892 bola na Ellisovom ostrove otvorená imigračná stanica.

Ellis Island-Prisťahovalci v Roku 1908

Ellis Island-Prisťahovalci v Roku 1908

Počas najrušnejšieho roku 1907 bolo na Ellis Islande bolo odbavených neuveriteľných 1 004 756 ľudí, denný rekord padol 17. apríla toho istého roku, kedy imigračnou stanicou prešlo 11 747 osôb. Pôvodná budova päť rokov po svojom otvorení vyhorela a bola nahradená novou stavbou vo francúzskom renesančnom štýle z červených tehál a vápenca. A tá na ostrove stojí dodnes.

 


Videofilm ukazuje imigrantov vychádzajúcich z parného trajektu William Myers, 9. júla 1903


Ellis Island – Ostrov slz, Ostrov nádeje

Imigračnnou mašinériou na Ellisovom ostrove sa za dobu jej existencie dostalo mnohých prezývok. Výstižným pomenovaním napríklad „Vstupná brána do USA“, prípadne „Vstupná brána k slobode“. Najznámejšou z prezývok však zostáva tá, ktorú použil Charles Guggenheim ako názov svojho dokumentárneho filmu: „Island of Tears, Island of Hope“, teda „Ostrov sĺz, Ostrov nádeje“.

A ako imigračný proces vlastne prebiehal? Začínal ešte na lodiach pred Verrazanovou úžinou, kam sa k pripravujúcemu plavidlu vypravovali lekári a imigračný pracovníci na prvú prehliadku cestujúcich. Potom lode priplávali na Manhattan a drvivá väčšina ich osadenstva bola dopravovaná trajektami na ostrov Ellis Island.

Tu ľudia vstupovali do priestoru imigračnej stanice – najskôr museli v tzv. Baggage Room odovzdať všetku batožinu a potom stúpali po strmých schodoch do registračnej miestnosti, pričom tento výstup tvoril jednu zo súčastí separačného procesu. Po stranách schodov totiž postávali lekári a kontrovali, či niekomu výstup pôsobí ťažkosti. Ak sa tak stalo, označili jeho oblečenie kriedou a podrobili ho dôkladnejšej lekárskej prehliadke.

Príchod imigrantov na Ellis Islands rok 1902

Príchod imigrantov na Ellis Islands rok 1902

Po zdolaní schodov už vystrašení a dlhú plavbou vysilený ľudia vstupovali do veľkolepej registračnej miestnosti. Imigračný inšpektori sa ich pýtali na základných 31 údajov a okrem iného požadovali, aby mal každý nový prichádzajúci k dispozícii sumu najmenej 18 USD, s ktorou by mohol v Amerike začať nový život. Kto mal šťastie a touto kontrolou prešiel, zdržal sa na Ellis Islande niekoľko minút, maximálne hodín.

V miestnej zmenárni si po obdržaní vysnívaného povolenia vymenili peniaze, drahé kovy či šperky na doláre, mohli si kúpiť železničný cestovný lístok (len jedna tretina pripustených zostávala v New Yorku), vrátiť sa pre svoju batožinu a dostať možnosť začať snívať svoj sen. Asi dvadsať percent z celkového počtu prichádzajúcich také šťastie nemalo a títo ľudia si na Ellis Island museli pobudnúť niekoľko dní či týždňov, aby mohli byť ďalej preverovaní.

 


 

Aký osud čakal imigračnú stanicu?

Počas druhej svetovej vojny prisťahovalcov na ostrove vystriedali nepriatelia Spojencov – Ellisov ostrov vtedy slúžil ako zadržiavaci tábor a v priebehu vojnových rokov tu bolo držaných na 8000 Nemcov, Talianov a Japoncov obvinených zo špionáže či sabotáže.

Po vojne imigračná stanica ešte nejakú dobu slúžila svojmu účelu a v roku 1954 bola definitívne uzavretá. Už v dvadsiatych rokoch totiž Kongres prijal prísne kvóty na príjem imigrantov a preverovaci proces bol zverený predovšetkým americkým konzulátom – len malý počet prisťahovalcov teda do krajiny vchádzal cez Ellisov ostrov. V osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia potom bola zahájená rekonštrukcia hlavnej imigračnej budovy a v roku 1990 v nej bolo slávnostne otvorené Múzeum imigrácie.

Ellis Island New York

Ellis Island New York

 

Múzeum imigrácie

Dnešné trojposchodové Múzeum imigrácie je klasifikované ako národná pamiatka a ponúka návštevníkom ojedinelú možnosť predstaviť si imigračný proces a trebárs aj pocity tých, ktorí ním prechádzali. Ak máte na prehliadku čas a ovládate niektorým zo svetových jazykov, je vhodné požičať si v miestnom informačnom centre zadarmo audio-sprievodcu.

Vynikajúca dokumentácia dejín prisťahovalectva je tematicky rozdelená. Okrem príbehov a fotografií jednotlivých osôb, prípadne audio či video nahrávok ich životných príbehov, uvidíte počas vašej prehliadky veľkú registráčnú miestnosť, schody, po ktorých novo prichádzajúci museli stúpať, ďalej miestnosť, v ktorej si odkladali svoju batožinu či nocľaháreň pre tých, ktorí na Ellis Island museli zostať dlhšie.

K stálym výstavám patrí napríklad expozície s názvom „Poklady z domu“ (Treasures From Home) s viac ako dvoma tisíckami predmetmy, ktoré si prisťahovalci priviezli do USA zo svojich domovov. Výstava s názvom „Bránou do Ameriky“ (Through America Gate) vám zase pútavo priblíži celý imigračný proces a expozícia „Hlavné leta imigrácie“ (Peak Immigration Years) sa zaoberá najväčšou imigračné vlnou medzi rokmi 1880-1924, a to s dôrazom na otázku, prečo ľudia opúšťali svoju vlasť a ako sa vo svojom novom domove adaptovali.

Ak budete mať času ešte viac, môžete v miestnom kine zhliadnuť dokumentárne filmy (napríklad už spomínaný Guggenheimov dokument), občerstviť sa v kaviarni či nakúpiť suveníry a knihy. Okrem toho sa ponúka komentované prehliadky po stanicu a tiež prehliadky tzv. Ferry Building s expozíciou o lekárskej starostlivosti na ostrove.

Aby ste sa v múzeu zorientovali čo najlepšie, vezmite si hneď pri vchode (prípadne ešte u Sochy Slobody na Liberty Island) mapku popisujúce jednotlivé výstavy. Vstup do múzea je s lodným lístkom zadarmo, dajte si však pozor na jeho otváraciu dobu a čas posledného vstupu.

Interier Ellis Island Múzeum

Interier Ellis Island Múzeum

 

Múr cti – Miesto, kde môžete nájsť mená svojich predkov

Za imigračnou budovou sa nachádza aj tzv. Wall of Honor – Múr cti, ktorá je najrozsiahlejšou svojho druhu na svete. Je tu uvedených niekoľko stoviek tisíc mien tých ľudí, ktorí miestnou imigračnou stanicou prešli. Mená stále pribúdajú, pretože ak sem chce niekto uviesť svojho predka, ktorého meno súhlasí so zoznamami cestujúcich na jednotlivých lodiach, má za poplatok túto možnosť.

Wall of Honor-Múr Cti

Wall of Honor-Múr Cti

Okolo múru uvidíte veľké množstvo ľudí, ktorí si mená len tak čítajú, prípadne hľadajú mená svojich predkov. Medzi slávnych prisťahovalcov, ktorí Ellis Islandom prešli, patril napríklad herec Charlie Chaplin, fyzik Albert Einstein, spisovateľ Rudyard Kipling alebo hudobný skladateľ Antonín Dvořák.

Ostrov Ellis Island je síce malý rozlohou, avšak obrovský svojím historickým významom. Jedná sa o jeden z najsilnejších symbolov prisťahovalectva a amerického sna v 19. a 20. storočí, kde sa po desiatky rokov rozhodovalo o osudoch miliónov ľudí z celého sveta.

 

Vyhľadať svojích predkov môžete skúsiť aj na tejto webstránke https://libertyellisfoundation.org/search-woh


Mapa

 

 


Fotogaléria


 

SPRIEVODCA NEW YORKOM

Sprievodca New yorkom

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *